Povedzme, že názov kapely je prudko „nesofistikovaný“ dokonca na gore pomery, navyše človeku neznalému veci by mohol evokovať aj najpodradnejší „extrém“ zbastlený v detskej izbe za pomoci štyroch akordov prehnaných cez rozkopané rádio a bicieho automatu, ale našťastie to nie je takto. „Odrezané potešidlá“ sú rozhodne nie novou a celkom určite veľmi schopnou BDM bandou, tretí album „Origin Of Murder“ tak pri druhom vypočutí schytal súkromné hodnotenie „konečne zase brutal death, ktorý sa mi chce napísať“.

Jadrom bandy sú dve známe figúry kolumbijskej scény, gitarista Daniel Paz (CARNIVORE DIPROSOPUS, KINGUTS, kedysi u v podzemí veľkého pojmu PURULENT, a bubeník Beto Martínez (SUPPURATION, ex-ANCIENT NECROPSY live, ex-PURULENT live) a prvé dva albumy „vokálne ošetril“ Sebastián Guarín, predtým – veľké prekvapenie – pôsobiaci v PURULENT. Po ňom sa Kolumbijčania začali pozerať po odtokoch z USA, singel z roku 2012 nakloktal známy Angel Ochoa (CEPHALOTRIPSY, DISGORGE, ex-CONDEMNED) a v súčasnosti je tu James Schuster so skúsenosťami z DELUSIONAL PARASITOSIS, naživo svojho času v INIQUITOUS DEEDS, takže asi sa už rysuje, čo je toto za kolektív.

Skôr staré ako len predošlé (predsa len desaťročná pauza je slušný výkon) albumy ma dosť bavili, málo ľudské podanie kolumbijskej deathmetalovej ukrutnosti mi učarovalo už dávno, a novinka je to pravé potešenie. Ľudí netreba zbytočne rozmaznávať a tak nám AMPUTATED GENITALS naložili osem kusov za dvadsaťsedem minút? Stačí to? Pre poslucháča bežného (brutal)death metalu to bude aj priveľa, nie je to síce až v takých otáčkach šialenstva a zúriaceho podladenia ako napríklad ANIMALS KILLING PEOPLE či PUSTULATED, ale aj tak tá najvyššia tonáž. S poslucháčmi má skupina asi toľko zľutovania, koľko ho majú domorodci, „vysvetľujúci“ základné veci conquistadorom na juhoamerickom pobreží Karibiku. Mimochodom, body navyše za krvavý, „predpisový“ a napriek tomu originálny námet na obale.

„Origin Of Murder“ prináša typicky kolumbijský nemilosrdne masakrujúci, väčšinou diabolsky rýchly a barbarsky ponurý BDM, v ktorom pre nejaké harmonické, nebodaj melodické „spríjemnenia“ nie je vôbec žiadne miesto. Nad náklepmi sa vznášajú hrozivé riffy s často až ubíjajúcou, skazonosnou atmosférou, v pomalších pasážach sa nemilosrdne drví a rúbe, hrá sa priamočiaro, pritom vôbec nie jednoducho, tóny sa sypú jeden za druhým, gitary na tých správnych miestach zlovestne zavyjú alebo zavrčia a do besniacej steny gitár a bicích je zabudované obludné výlevkové skuhranie. Všetko bez intra, proste likvidácia prostredníctvom BDM od prvej sekundy. Viac než tak trochu čosi ako BRODEQUIN hraný kolumbijským štýlom, s mierne vyšším a ostrejším zvukom. Ak sa mi bude chcieť písať rebríček za tento rok, tento album v ňom bude určite.